Čo by sme mali vedieť o zvuku

Zvuk je všade okolo nás. Ochraňuje nás pred nebezpečenstvom, ale ak je ho príliš veľa môže ohroziť naše zdravie. Čo všetko by sme mali vedieť o zvuku, aby sme sa vedeli chrániť pred jeho možnými negatívnymi dopadmi na naše zdravie?

Zvuk je spôsobený vibráciami pochádzajúcimi zo zdroja zvuku, ako je napr. stroj, reproduktor alebo ľudský hrtan. U zvuku sa meria frekvencia (Hertz, Hz) a hladina akustického tlaku (Decibel, dB).

Frekvencia

Najčastejšie zvuky, medzi ktoré patrí ľudská reč (800-4000 Hz), sa nachádzajú v rozsahu vysokej a strednej frekvencie. Nízkofrekvenčné zvuky (pod 500 Hz) sú obvykle generované veľkými motormi, ventilačnými systémami atď.

Ľudské ucho je schopné počuť zvuky v rozmedzí 20 až 20 000 Hz. Proces starnutia sám o sebe či expozícia vysokým hladinám hluku spôsobujú oslabenie sluchu a následne dochádza k zníženej identifikácii vysokofrekvenčných zvukov.

Akustický tlak

Najnižšia hodnota akustického tlaku rozlíšiteľná ľudským uchom je 0 dB a akákoľvek hladina prevyšujúca 130 dB pravdepodobne spôsobí bolesť.

Hluk

Hluk je každý zvuk, ktorý vnímame ako nepríjemný alebo rušivý. Vysoká hladina zvuku je pre sluch nebezpečná. Hluk dokonca môže viesť k stresovým symptómom, nepohodliu, bolesti a zvýšenému riziku srdcovej choroby. Škodlivý hluk je všade. Hlasná hudba, rockový koncert, motoristický šport, streľba na terč alebo lov zvierat, dokonca aj kosenia trávnika – toto všetko vám môže poškodiť sluch. Aj keď sa tieto druhy hluku obvykle považujú za neškodné, predstavujú značné riziko a je vhodné aj pri týchto činnostiach zabezpečiť ochranu sluchu. Každý zvuk zvyšuje denné množstvo hluku, ktorému je vaše ucho vystavené, a preto je dôležité stále používať vhodnú ochranu sluchu.

Hluk a riziko poškodenia sluchu

Pri stanovení rizika poškodenia sluchu je nutné zvážiť tri dôležité faktory: dobu expozície, frekvenciu (Hz) a akustický tlak (dB). Doba expozície sa meria v priebehu 8 hodín a simuluje tak štandardné pracovné prostredie. Pri použití filtra A (dB A) sa berie do úvahy bežná tolerančná krivka ľudského ucha a robí sa pomerne presný odhad miery rizika.

Vysokofrekvenčný hluk škodí vášmu uchu najviac a preto by mal byť stredobodom vášho záujmu. Nízkofrekvenčný hluk je obvykle menej škodlivý, môže byť však nebezpečný, pretože maskuje ľudskú reč, výstražné signály a môže spôsobiť symptómy ako závrat a nauzea.

Niektoré nízke frekvencie je ťažké blokovať dokonca aj s vhodnou ochranou sluchu, pretože sa môžu prenášať priamo do vnútorného ucha.

Európska únia stanovila zákonný limit dB (A) v priebehu 8 hodinového pracovného dňa. Pri prekročení tohto limitu je nutné prijať ochranné opatrenia. So stúpajúcou hladinou hluku sa znižuje doba, počas ktorej môžete v danom prostredí zostať.

Príklad: 8 hodinová expozícia hluku 80 dB (A) je ekvivalentná 4 hodinám expozície hluku s hodnotou 83 dB (A). Zvýšenie o 3 dB (A) znamená, že bez ochrany sluchu musíte dobu pobytu v prostredí zredukovať o 50 percent. To isté platí v prípade, že ste vystavení dvom podobným zdrojom hluku. Celkový hluk dvoch strojov, z ktorých každý vydáva hluk 80 dB (A), má hodnotu 83 dB.

Okrem ustáleného a dlhodobého škodlivého hluku môžu byť rovnako nebezpečné špičkové hladiny hluku. Špičkové hladiny hluku väčšinou vydávajú strelné zbrane, kladivá, natĺkače klincov a ďalšie prístroje pracujúce na princípe vzduchu. Náš mozog na vyhodnotenie sily a hladiny predchádzajúceho zvuku potrebuje približne 0,3 sekundy, takže pre sluch môže byť veľmi nebezpečné aj pôsobenie špičkového hluku po dobu ešte kratšiu ako je tento čas (0,3 s) Tieto špičkové hladiny hluku v podstate môžu spôsobiť trvalé poškodenie vnútorného ucha v priebehu jediného výskytu. Maximálne hladiny hluku sa merajú pomocou filtra „C“ (dB C).